Ja mám problém sama so sebou… Momentálne fakt premýšľam, že by som vyhľadala nejakú pomoc, pretože som stále strašne unavená, nemám žiadnu motiváciu, absolútne nič ma nebaví, ku všetkému sa musím presviedčať, nič mi nerobí radosť, keď som s ľuďmi tak nehovorím, nemám potrebu ani hovoriť, keď sa ma niekto na niečo spýta, skôr ma to ešte dráždi, tak sa skôr ľuďom aj vyhýbam, som večne bez nálady a podráždená, ľahko buchnem. Nebavia ma a nenapĺňajú veci, čo ma pred rokmi napĺňali. Pripadám si stále taká v hmle, spomalená, večne v nejakých myšlienkach, výčitkách.
Hlava ide na plné obrátky, ale telo totálne rezignuje. Neviem však, kam v tomto našom zapadákovo zájsť, tu si v podstate hnojár odskočí robiť obvodného lekára, či mi rozumiete, jednoducho aj keď tu je pár doktorov, pripadnú mi oproti iným krajom sto rokov za opicami nielen vybavením, ale hlavne vzdelaním. Rada by som so sebou niečo urobila ale vôbec neviem čo, ako začať, kde začať, nedá sa takto už žiť, začínam mať problémy žiť sama so sebou. Nieto s niekým iným. Zo všetkých vzťahov som utiekla, všade som videla problém, ale teraz už mám pocit, že ten problém som len a iba ja.
Hrozne ma to mrzí, pretože by som si priala konečne niekoho stretnúť, s kým by som videla budúcnosť a založila budúcnosť. No áno, lenže s tou mojou plachosťou to asi pôjde asi len ťažko. No a ešte tie nálady a všetko okolo toho. Je to naozaj strašne náročné a väčšina ľudí si to ani nevie predstaviť, ako sa vlastne cítim a prežívam. Možno som plachá aj preto, že s mužmi nemám práve najlepšie skúsenosti. Naozaj neviem. Snažím sa tu svoju plachosť a nálady nejako prekonať, ale zatiaľ mi to vôbec nejde a ja vlastne ani neviem, čo s tým. Ako sa tých hnusných nálad zbaviť a ako byť zase usmievavá a normálna holka, ktorou som bola predtým. Musím prísť na nejaký nápad, aby som sa zase cítila dobre a v pokoji.
