Som s manželom 4 roky a máme malú ročnú dcéru, nerada by som náš vzťah zahodila, pretože keď má manžel dobrú náladu, tak je náš vzťah super, lenže to je ten kameň úrazu, on dobrú náladu nemá skoro nikdy. Ja som hrozne pozitívny človek, áno tiež som občas unavená a nemám chuť sa smiať, ale on je s odpustením permanentne naštvaný. Myslela som si prvýkrát, že je to moja chyba, ale naozaj nie je, on tú náladu má takú sotva rozlepí oči. Či má voľno, alebo ide do práce, nech je najedený alebo hladný, vyspaný alebo nevyspaný, uspokojený alebo nie.
Prisahám, že je jednoducho nonstrop podráždený. Niekoľkokrát som s ním o tom hovorila, vždy mi povie, že o ničom takom nevie, že má predsa stále naládu dobrú, ale že si na to dá pozor, lenže to dopadne vždy rovnako – nič sa nezmení. Nehádame sa, ale musíme okolo neho chodiť po špičkách, premýšľať čo môžem povedať, aj keď nič nehovorím, tak si neodpustia tie svoje blbé pripomienky. Furt sa len na niečo sťažuje a zo mňa len vysáva energiu. Jeho rodičia sú rovnako depresívni, žiadny život, iba sedia doma na zadku a nadávajú na všetko a všetkých okolo. Očividne to má po nich, ale neviem, čo s tým, či by pomohla spoločná terapia.
Samotného by som ho tam nikdy nedostala. Je to strašne ubíjajúce a pre mňa aj náročné. Musím si dávať pozor vyložene na každé slovo, čo poviem, na každú vetu aj poznámku. Jednoducho ho všetko vytočí. Vlastne som sa doteraz s ničím takým nestretla okrem jeho rodičov a jeho samotného. Všetci ostatní v mojom okolí sú pozitívne a väčšinou dobre naladení. Samozrejme aj mne sa občas stane, že mám zlú náladu, ale to je iba občas. U neho je to každý deň a v poslednej dobe sa to už fakt naozaj nedá vydržať, pretože v tomto žiť nechcem, navyše s malým dieťaťom. Priala by som si, aby to začal nejako riešiť, aby sa to časom ešte viac nezhoršovalo a nebolo to horšie a horšie.
