Infláciu ekonómovia popisujú ako pokles reálnej kúpnej sily meny, ktorá slúži na nákup a na obstaranie rôznych tovarov a služieb. Inými slovami, ak je vyhlásená ročná inflácia, za rovnaké peniaze si v budúcom roku kúpite menej tovarov a služieb, než v roku predchádzajúcom. Inflácia zasahuje do nášho života vo všetkých aspektoch, hovorí nielen do nákupu automobilov a nehnuteľností, kde sa prejavuje veľmi výraznou mierou, ale aj do obstarania základných životných potrieb, teda najmä potravín, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb atď. Na infláciu najviac doplácajú ľudia s nízkymi príjmami a tiež rodiny s deťmi, pretože deti nie sú zárobkovo činné a základné životné potreby zabezpečujú ich rodičia.
Inflácia sa premietne aj do výživného na maloleté deti po rozvode ich rodičov, keď jeden z nich býva oddelene. Doposiaľ vždy inflácia negatívne zasiahla toho z rodičov, v ktorého starostlivosti deti sú, a ktorý poberá od druhého z rodičov výživné, pretože výška výživného zostávala rovnaká a nepočítalo sa s navyšovaním sumy o inflácii. Ten, kto výživné platil, bol v tomto smere zvýhodnený, pretože zo svojho vrecka pomyselne platil stále menej (menšiu hodnotu kúpnej sily meny). Teraz sa situácia mení, pretože sa počíta s využitím inflačnej doložky v dohode rodičov o výživnom.
V praxi to teda znamená, že napríklad s päťpercentnou ročnou infláciou, bude rodič, ktorý každý mesiac doteraz prispieval na výživnom sumou 320 Euro, teraz mesačne platiť 336 Euro, a ak ďalší rok inflácia opäť stúpne o päť percent, zvýši sa súčasná čiastka o ďalších päť percent. Toto riešenie je spravodlivé voči dieťaťu i voči druhému z rodičov, pretože zabráni vypočítavým ľuďom zarábať na nešťastí druhých. Zároveň nám všetkým tiež nastavuje zrkadlo na zamyslenie nad tým, odkiaľ sa vlastne inflácia berie, prečo je taká vysoká, a kde je príčina tohto javu, a ako ju vlastne riešia či neriešia ako ekonómovia, tak aj vlády a ďalšie inštitúcie, ktoré rozhodujú o hodnote financií značnou mierou aj čo sa týka štátneho rozpočtu.
_2.jpg){kind=small}
